Každý večer, keď Martina zatvárala ambulanciu, Cézar sa uvelebil na jej stole a pozoroval ju, akoby kontroloval, či všetko urobila správne. „Vieš, Cézar,“ usmiala sa Martina, „si najlepší kolega, akého som si mohla priať.“ A Cézar? Ten len spokojne priadol, pripravený na ďalšie dobrodružstvo v CeziVET, kde spolu pomáhali mačičkám z celého mesta.